ZA DEMOKRATICKÝ PREROD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Slovensko sa dostáva čím ďalej, tým viac na okraj Európy, preto treba urobiť všetko na záchranu európskej podoby tohto štátu. K tomuto poznaniu spomedzi súčasných politických síl parlamentu dospeli tak slovenská, ako ja maďarská demokratická pravicová opozícia.
Spolužitie už pred dvoma rokmi upozornilo verejnosť, že totalitná politika vlády, ako aj neistota a nerozhodnosť ostatných politických síl môže zmariť prijatie Slovenska do NATO a jeho integráciu do Európskej únie. Dnes už existuje reálne nebezpečenstvo, že so Slovenskom v dohľadnej dobe nerátajú v NATO a odďaľuje sa aj možnosť integrácie do EÚ. To všetko sa dá pripísať na konto chýbajúcej demokracie, resp. vládnej politiky, zabraňujúcej realizácii princípov demokracie. K záchrane krajiny a ochrane záujmov obyvateľstva treba na jednej strane, aby sa spojila demokratická opozícia a objasnila podmienky zachovania demokracie na Slovensku. Na druhej strane musí čím skôr nastať zmena vládnej politiky, alebo sa musí zmeniť vláda.
Spolužitie je pripravené na začatie rozhovorov so slovenskou demokratickou opozíciu, tzv. Modrou koalíciou, v rámci ktorých pokladá za dôležité, aby vznikla dohoda v záujme demokratického rozvoja krajiny.
V prvom rade treba:
—obnoviť pravidlá umožňujúce uviesť do života základné princípy demokracie, najmä uplatnenie parlamentnej demokracie, a treba v plnej miere zabezpečiť slobodu tlače;
— vytvoriť podmienky rozvoja právneho štátu upevnením nezávislosti súdov, novelizáciou zákona o prokuratúre, zákonnou garanciou slobody slova a vytvorením inštitucionálneho systému maďarského národného spoločenstva na Slovensku;
— revidovať už uskutočnenú, politickými princípmi riadenú privatizáciu, treba zrušiť politické riadenie hospodárstva a z toho vyplývajúce monopoly, treba skoncovať s mafiami, pospletanými s politickými kruhmi a treba vytvoriť podmienky takej hospodárskej politiky, ktoré by podporili rozvoj malých podnikov. Je to potrebné aj z toho dôvodu, aby sa nepokračovalo v diskriminácii predstaviteľov politickej opozície a obyvateľstva maďarskej národnosti v hospodárskom živote (napr. v poskytovaní bankového úveru, prístupe daňových úradov a iných štátnych kontrolných orgánov);
— v sociálnej politike orientovať sa predovšetkým na zníženie nezamestnanosti, zvýšenie životného minima, na prehodnotenie dôchodkového zabezpečenia a vylepšenie bytovej situácie, aby čím menej ľudí bolo odkázaných na bezprostrednú pomoc štátu;
— zachrániť kultúru pred politickým nátlakom, obnoviť autonómiu a správnu subjektivitu kultúrnych — vrátane maďarských, ukrajinských, rómskych — inštitúcií. Zákonom ustanovená podpora kultúry z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže byť dôvodom na priame zasahovanie vlády do oblasti kultúry;
— zmeniť školskú politiku na Slovensku tak, aby bolo garantované pridruženie sa školskému systému vyspelých európskych systémov. Treba garantovať štrukturálnu, obsahovú a zriaďovateľskú pluralitu vzdelávania. Treba znížiť a zákonom presne vymedziť právomoci ministerstva školstva a preradiť školy do pôsobnosti samospráv. Ďalej treba zabezpečiť objektívne a prehľadné financovanie školstva, a normatívne rozdeľovanie školských služieb. Zároveň treba na základe vysokoškolského zákona zabezpečiť autonómiu univerzít a vysokých škôl. Pomocou novelizovaného zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve treba obnoviť, resp. rozšíriť právomoci školských rád najmä preto, aby základné a stredné školy postupne získali zaslúženú autonómiu;
— komplexná reforma verejnej správy by mala viesť k vytvoreniu moderného systému samosprávy. Preto treba uskutočniť v štátnej správe decentralizáciu moci, zákonom zaručiť uplatnenie princípu subsidiarity, treba vytvoriť regionálne samosprávy, pričom treba mať na zreteli jazykové a kultúrne odlišnosti. Vyžaduje to novelizáciu zákonov prijatých v r. 1996 o územnom a správnom usporiadaní SR a o právomociach orgánov miestnej štátnej správy. Treba obnoviť neporušiteľnosť inštitútu referenda, teda rešpektovanie výsledkov hlasovania ľudu;
— dosiahnuť zásadnú zmenu v ponímaní a praxe národnostnej politiky. Nestačí iba odstrániť alebo novelizovať zákony, ktoré obmedzujú práva národných menšín (napr. zákon o štátnom jazyku), ale je nutné zákonmi zabezpečiť práva národných a etnických spoločenstiev. Je nevyhnutné prijať zákon zabezpečujúci používanie jazykov národných menšín vo verejnom živote, zákon, ktorý by vytvoril podmienky fungovania ich odborných a spoločenských inštitúcií, ďalej zákon, ktorý garantuje vzdelávanie menšín v materinskom jazyku na všetkých stupňoch a v celom rozsahu. Treba zabezpečiť zákonom efektívnu účasť predstaviteľov národných menšín v riešení vecí verejných; prijať zákon, ktorý by vytvoril podmienky ich samosprávy; ako aj odstránenie morálnych a materiálnych dôsledkov zákonov, ktoré diskriminovali menšiny v období po II. svetovej vojne;
— treba uskutočniť zásadné zmeny vo vnútornej a zahraničnej politike, ako viacnárodného štátu, aby sa znovu získala dôvera vlád demokratických štátov, najmä v záujme prijatia do NATO a pridruženia k EU. Slovensko nemôže ostať destabilizujúcim elementom stredoeurópskeho priestoru v dôsledku vnútornej politickej neistoty a pre neusporiadanosť ústavného postavenia maďarského národného spoločenstva. V zahraničnej politike treba brať do úvahy, že Slovenská republika je mnohonárodný štát.
Spolužitie na základe uvedených stanovísk chce rokovať s politickými partnermi, na základe partnerskej spolupráce, v záujme prípadného spoločného zvládnutia vládnych úloh, a v záujme lepšej budúcnosti Slovenska.
Radzovce, 30. novembra 1996